Tak aj v našej škole. Jeden učiteľ nebol vôbec obľúbený. Snažil sa každý deň, nosil deťom čokolády, džúsiky, cvočky.. ale nepomáhalo.. Prečo? Nuž, napriek tomu, že sa deti učili ako bláznivé, nikdy im nedal lepšiu známku ako štvorku. Až na pár šplhúňov, ktorí si to "vedeli zariadiť" a dostávali jednotky systémom "leze, leze, po železe.. nájde dierku, do nej vleze.." čiže typické vtěrky.. (ospravedlňujem sa za bohemizumus).
Tento učiteľ raz prišiel za mnou: "počuj, mám k dispozícii 10 notebookov za skvelé ceny. Bol by som rád, keby si túto informáciu povedala čo najväčšiemu počtu ľudí a mne tak zlepšíla kredit, za to ťa pustím ku skúške." Nuž, nevidela som v tom nič zlé.. prečo by som mu nepomohla? Aspoň niekomu pomôžem.. kto v dnešnej dobe nemá záujem o notebook.. a vlastne, aj ja sama by som o jeden mala záujem.. Tak prečo nie?
Tá krieda bola biela a bolo jej veľa.. Lež prišiel Miško Šuška, šup! kriedu do vrecúška.. A prišiel Janko Hruška, šup! kriedu do vrecúška.. A prišiel Ferko Puška, šup! kriedu do vrecúška..
V tej pokrokovej dobe sme už mali k dispozícii vnútroškolskú sieť, na ktorej sme mali vytvorené distribučné zoznamy. Boli v nich zahrnutí všetci spolužiaci. A tak som sa rozhodla, že tento oznam pošlem pomocou elektronickej pošty. Vive le XXI.eme siecle!
Nebolo to však také jednoduché... Akúkoľvek informáciu posielanú touto cestou musel schváliť riaditeľ školy, ten, kto tú informáciu chcel poslať, ako aj opačná strana. Nuž pripravila som všetko, čo bolo potrebné.. keď tu zrazu.. narazila som na jeden detail.. "A kde sú ceny?" volám nášmu neobľúbenému učiteľovi. "Ceny nechceme zverejniť." "A to už prečo?"nerozumiem tomu. "Nuž nechceme, každý, kto bude mať seriózny záujem, sa ich včas dozvie."
Aha.. dumám, dumám.. táto akcia sa mi zdá byť podozrivá.. čo s tým? Mám dve možnosti:
1. bud informáciu pošlem všetkým a spustím tak lavínu otázok o cene PC
2. informáciu si nechám pre seba a svojich kamarátov a budem mať pokoj.
Etics..
... viete, ako som sa rozhodla.. aj vy by ste to spravili.. keby ste boli na mojom mieste..
Rozhodla som sa, že to pošlem. Aby som sa predsa len vyhla lavíne otázok, pripojila som tam informáciu, že v tomto prípade slúžim len ako médium. Teda niekto, kto sprostredkuje informáciu iným. Nič viac. Znenie informácie mi schválil najprv náš predajca. Potom aj učiteľ. Informáciu som odoslala.
Kto do teba chlebom, hoď doňho kameň!
... nech sa z toho nepozbiera! Už päť minút po odoslaní informácie som dostala prvý mail. "Ceny nezverejníme. Dohodli sme sa tak so školou," bolo v ňom napísané. A môj rozčúlený spolužiak sa pýta: "A za čo si ho teda mám kúpiť? Za perie?" "Nuž ponúknite nejakú sumu, ktorú ste zaň ochotný dať. A keď sa priblížite našej predstave, predáme Vám ho," znela odpoveď predajcu. Už sa to zdá podozrivé aj Vám?
V skratke, ako to dopadlo. Poučila som sa. Po 40 mailoch a 40 telefonátoch, kde mi spolužiaci vyčítali neserióznosť, amatérskosť, neférovosť, sebeckosť a pod. som to vzdala.
Spravodlivosť neexistuje. Ľudia nechápu. Ľudia čítajú a vidia len to, čo ich zaujíma. Medzi riadkami číta len jedna tretina z čítajúcich. Ostatní sú masa. Masa, ktorá sleduje potreby svojho vodcu a správa sa inštinktívne. Nerozmýšľa. Nemá zdravý úsudok. Koná stádovito. Rozhorčene. I keď na to nemá žiadny dôvod. Obracia sa na nesprávnych vinníkov. Tak dnes vyzerajú tí, okolo nás.
Who is true?
Ale veď som Vám to už napísala.. tak si to prečítajte...
Tá krieda bola biela a bolo jej veľa.. Lež prišiel Miško Šuška, šup! kriedu do vrecúška.. A prišiel Janko Hruška, šup! kriedu do vrecúška.. A prišiel Ferko Puška, šup! kriedu do vrecúška..
Keď budete nabudúce kupovať mačku vo vreci, spomeňte si, prosím, na mňa.
PS: OSOBY A OBSADENIE V TOMTO TEXTE SÚ VYMYSLENÉ. AKÁKOĽVEK PODOBNOSŤ JE ČISTO NÁHODNÁ. :-)