No a tak som zablúdila práve sem. Aj som zabudla, že som sa kedysi pred sto rokmi zaregistrovala, aby som mohla reagovať na akýsi blog. Tuším bol od nášho vysokoškolského profesora, od ktorého som ešte nikdy neprečítala niečo zlé. A tak to bolo aj v živote.. bola som nadšená, keď som pri strihu svojho prvého filmu počula práve jeho slová.. „Je to dobré.“ Verím, že aj on si prečítal reakciu odo mňa. „Je to dobré.“
Ale nie o tom som dnes chcela... Prečo som teda strávila dve hodiny preklikávaním všetkých tých možných mien a tvárí? Zvedavosť? Možno áno. Možno trochu. Ale musím predsa spoznať ľudí, pre ktorých budem písať, alebo nie? V praxi tomu hovoríme cieľová skupina; toto slovné spojenie s radosťou označujem od čias VŠ ako CS. Veľmi praktická skratka, zatiaľ som si ju s ničím nepomýlila.
„Baba bláznivá“, opakujete možno po mojej mame. „Z takého malého množstva informácií sa nedozvieš nič o svojej CS.“
Ako vyzerá rodina bloggerov
Skúste si to však niekedy. Už len výber fotografie mi čo-to o vás našepká. Na začiatok vám oznámim „jednu veľkú novinu“: Všetci relatívne radi píšete! Ste mladí, starší, najstarší. Niektorí s večne zasneným pohľadom, iní zas čisto pragmaticky hľadiaci do objektívu. Ďalší zas „spadol z Chopku“, ako to s radosťou hovorím, iní „odbehol od Atlantiku“. Z niektorých mám pocit, že svoju fotografiu kvôli imidžu trochu upravili, ale jedna „maturitná“ fotka ma skutočne dostala! :-) Priam som sa rozplakala, že na mojom table taká pekná nevisela! Našla som medzi vami napríklad šiestich Švecov, jednu Švecovú a dve Zuzany Matejičkové... niektorí z vás uverejnili dva články a ich iniciatíva zhasla ako predvolebná kampaň istej političky, iní zas poctivo píšu takmer dva roky...
Vo všeobecnosti sa mi však vaša spoločnosť zapáčila. A tak som sa rozhodla, že chcem do tejto komunity patriť. Vy ste sa mi už predstavili, na rade som ja... všetko by sa mi sem na prvý krát aj tak nevošlo, nuž verím, že Vám pre začiatok postačí moja fotografia.. určite Vám čo-to o mne povie... nuž a potom Vám môžem už len odporučiť - čítajte moje blogy, a snáď sa niečo aj dozviete.. ak len náhodou nezaúčinkuje môj osobný „gate keeper“:-)
PS: Podarilo sa mi tu tiež objaviť pár mojich bývalých spolužiakov, z čoho sa veľmi teším; veď niektorých som už nejaký ten rôčik nevidela – možno sa časom z blogu SME stane akási „zoznamka“ :-) aj keď verím, že zámer tvorcov bol úplne iný.. veľmi pekný.. ďakujem za túto snahu... a šancu tvoriť – tú vám dnes len tak hocikto neposkytne..
